Z histórie našej školy

      Prvá  zmienka o škole pochádza z roku 1545. Škola bola s bytom učiteľa pod jednou strechou, drevená, šindľom krytá. Trieda sa vykurovala kachľovou pecou. Do triedy sa vchádzalo zo spoločnej predizby. Škola bola jednotriedna. Vyučovalo sa po latinsky, po maďarsky, po zrušení poddanstva r.1848 po rakúsko – uhorskom vyrovnaní 1867 po slovensky. Žiaci písali na tabuľky kriedou (griflíkom). Zápisy po cvičeniach zotierali. Neskôr písali do zošitov ceruzou (olovko alebo blajbas). Postupne sa začalo s písaním atramentom. Perá sa namáčali do kalamárov s atramentom. Vyučovali sa tieto predmety: náboženstvo, reč vyučovacia (čítanie, mluvnica, pravopis, sloh), vlastiveda (prírodoveda, zemepis, dejepis), počty a merba, kreslenie písanie, spev a telocvik. N a vyučovaní sa využívali jednoduché pomôcky (počítadlo, mapa, nerasty,...) Vyučovalo sa v jednej miestnosti. Žiaci boli rozdelení podľa veku a ročníkov, čo kládlo veľké nároky na prácu učiteľa i samotných žiakov, ktorí sa museli naučiť samostatne pracovať. Učiteľ viedol evidenciu o ich správaní, prospechu a dochádzke. Školský rok sa delil na štvrťroky, v ktorých boli žiaci klasifikovaní známkami. Na konci školského roka dostal žiak priepustné vysvedčenie, na základe ktorého mohol postúpiť do vyššieho ročníka. Klasifikovalo sa správanie (mravy), usilovnosť(úspech) a úprava písomných prác(zovňajšok písomných prác). Učilo sa aj v sobotu, na dedinách však mali voľno vo štvrtok.

     Iba malá časť žiakov dosahovala dobré výsledky v učení. Nebolo zvláštnosťou, že niekedy až tretina žiakov neprospela. Príčina nebola u väčšiny v nedostatku talentu, schopnosti, ale vyplývala z nepravidelnej školskej dochádzky, pretože deti pomáhali rodine v poľnohospodárskych prácach, pásli kravy, husi, starali sa o mladších súrodencov. Učebňa bola zaplnená žiakmi iba v zimných mesiacoch, a to iba vtedy, ak si mali čo obuť a obliecť po starších súrodencoch. Učiteľ vlastnil pôdu a choval domáce zvieratá. Medzi jeho povinnosti patrilo aj pečenie oblátok pre celú dedinu (múku dali obyvatelia), účasť na pohreboch a svadbách, poskytovanie prvej pomoci. Učiteľ pomáhal obyvateľom pri vybavovaní úradnej korešpondencie, staral sa o šírenie osvety (odstraňovanie negramotnosti, zakladanie čitateľských krúžkov, knižníc, zdravotnícka osveta, školské sporenie, nácvik divadelných predstavení, kantorovanie v kostole, organizovanie majálesov, juniálesov, výletov, vychádzok, športových podujatí).

    Deti chodili každé ráno do kostola. Vyučovanie sa začínalo aj končilo spoločnou modlitbou. Počas cirkevných sviatkov sa nevyučovalo. V triede sedeli osobitne chlapci a dievčatá. Učebnice si kupovali sami. Chudobnejší sa skladali viacerí na jednu knihu. Pred koncom školského roka učiteľ zorganizoval výlet do okolitej prírody (Zadná hura, Kapušiansky hrad) alebo miest (Giraltovce, Bardejov, Prešov). Veľkou a radostnou udalosťou boli majálesy v prírode. Školský rok sa končil vydaním vysvedčení a odchodom detí na prázdniny (vakácie).

     Učiteľ bol nielen v škole, ale aj na verejnosti veľkou autoritou. Priestupky žiakov smel riešiť aj telesnými trestami. Žiaci s lepším prospechom mali možnosť navštevovať meštianku v Prešove, Bardejove.

   Z obce malá časť mládeže odchádzala na remeslá a ešte menej na ďalšie štúdium. Mladí ľudia ostávali na poľnohospodárstve pri rodičoch, prípadne pracovali na veľkostatku.

      Učni mali učňovské školy, základom prípravy na remeslo však bola praktická výuka u majstra. Pre mladých roľníkov boli rôzne kurzy, zimné školy. Do gymnázií sa po piatej triede skladala prijímacia skúška. Štúdium trvalo 8 rokov. Po zložení maturity mohli ísť absolventi študovať na vysokú školu. Vysokoškolské štúdium bolo drahé, štipendií bolo málo, preto aj študentov bolo menej asi 1/20 dnešného počtu. Mnohí študenti si privyrábali príležitostnými prácami a súkromným vyučovaním. Odborné školy – priemyslovky, obchodné akadémie – navštevovali žiaci po skončení meštianskej školy alebo 4 tried gymnázia.

     Dlho bola na Slovensku len jedna vysoká škola Komenského univerzita v Bratislave, s lekárskou, právnickou a filozofickou fakultou, založená r. 1919. Prírodné a technické smery chodili študenti zo Slovenska študovať do Brna, Prahy alebo do cudziny. Roku 1937 bola v Košiciach založená Slovenská vysoká škola technická, ktorá sa po okupácii Košíc odsťahovala do Martina a potom do Bratislavy. Po 2. svetovej vojne sa vracia do Košíc.

    Slovenské školstvo prešlo mnohými reformami: ľudové školy, národné školy, osemročné stredné školy (OSŠ), jedenásťročné stredné školy (JSŠ),stredné všeobecnovzdelávacie školy (SVŠ), základné školy (ZŠ), základné deväťročné školy (ZDŠ), opäť základné školy (ZŠ) a gymnáziá. (32)

      Podľa smernice Povereníctva školstva a kultúry z 29.4.1960, č. 11922/60 predĺžila sa od školského roku 1960/61 povinná školská dochádzka na deväť rokov. V školskom roku 1960/61 dostali žiaci prvýkrát školské učebnice a pomôcky zdarma, čo uvítali najmä početnejšie rodiny.

     Zo záznamov z roku 1776 sa dozvedáme, že v zbore dvakrát zasadal seniorálny konvent 7. februára a 25. júna. Na poslednom pod názvom „agendale“ pre zbor zozbierali 6 frt 42 gr. Vtom istom roku zbúrali rozpadávajúcu sa drevenú školu a na miesto nej postavili novú drevenú.

     V auguste roku 1784 zhorela fara. Farár medzitým  býval v škole. Roku 1804 bola dokončená nová fara. Medzi ňou a školou vykopali spoločnú studňu. 8. januára 1808 Michal Stanik, ev. farár prvýkrát použil slovenčinu pri oznamoch. V roku 1843 v chotári prebiehala komasácia, pri ktorej zboru, farárovi a učiteľovi boli pridelené patričné pozemky.

    V roku1883 bola v Chmeľove jednotriedna škola. Vyučovalo sa už po slovensky. Školu navštevovalo 57 žiakov. Z celkového počtu bolo 33 ev. a. v., 23 rím. katolíkov. Žiaci sa učili čítať, písať, počítať. Náboženstvo sa vyučovalo z Lutherovho katechizmu a z Hubnerovej biblickej histórie. Vyučovanie trvalo od októbra do mája. Ku škole patrila záhrada.